Teória relativity je omyl vo fyzike, rýchlosť svetla počíta bez zákonov optiky.
Šírenie svetla vo vákuu a v hmotnom prostredí merali fyzici v experimentoch so svetlom niekoľko storočí, z nameraných výsledkov sú napísané zákony optiky. Zákony optiky boli mnohokrát overené v reálnych experimentoch so svetlom a použité vo výpočtoch optických prístrojov, ktoré bezchybne fungujú. Zákony optiky preto pravdivo popisujú šírenie svetla vo vákuu a v hmotnom prostredí. Všetky teórie o šírení svetla, ktoré ignorujú zákony optiky, sú preto omylom vo fyzike.
Teórie a zákony o šírení svetla v hmotnom prostredí napísali slávni fyzici, Isaac Newton (1670), Christiaan Huygens (1650), Augustin-Jean Fresnel (1819) a Thomas Young (1800). Zákon o šírení svetla v hmotnom prostredí napísal Snell v roku (1620). Snellov zákon je zákon o indexe lomu svetla v hmotnom prostredí. Optické prístroje sú vypočítané za platnosti zákonov optiky, preto optické prístroje svojím bezchybným fungovaním dokazujú platnosť zákonov optiky.
Základný postup v poznávaní zákonov fyziky popísal už pred 200 rokmi André-Marie Ampére: ” Najprv pozorovať skutočnosť, meniť jej okolnosti ako je len možné, spojiť túto prácu s presným meraním, z toho odvodzovať všeobecné zákony založené na experimentoch, dedukovať z týchto zákonov, nezávisle na hypotézach o povahe síl vytvárajúcich skúmané javy, matematické hodnoty týchto síl”. Tento postup merania šírenia svetla je teraz používaný vo všetkých laboratóriách vo svete, je preto objektívny a pravdivý.
Teória relativity a zákony optiky.
Isaacson v knihe [1] podrobne popisuje život a vedeckú dráhu Einsteina. Velkým prínosom knihy je pravdivý popis udalosti z Einsteinovho života získaný z originálnych dokumentov. V knihe [1] na str. 21 píše: „Stejně jako u speciální teorie relativity, i v tomto případě se jeho úvahy ubíraly prostredníctvím myšlenkových experimentu.”. Na str. 23 píše: “Einstein klúčové princípy odhaloval za pomoci myšlienkových experimentov a nie metodickým odvodzovaním z expe-rimentálnych dát.” Vo fyzike za platný argument sú uznané len namerané hodnoty v reálne prevedenom experimente. Myšlienkový experiment je len subjektívny názor osoby na fyzikálny pokus, jeho pravdivosť musí byť overená reálnym meraním v experimente. Isaacson píše : “Einstein nikdy nemeral interferometrom”, to vysvetľuje prečo nepoužil zákony optiky vo výpočtoch šírenia svetla v hmotnom prostredí a v meraní s interferometrami. Einstein v popise šírení svetla v Michelson-Morley experimente nepoužil zákon o indexe lomu svetla vo vzduchu, je to omyl Einsteina v Teórii relativity.
Einstein v knihe Teória relativity [2], na str. 96 v popise šírenia svetla vo vzduchu píše o rýchlosti svetla vo vzduchu okolo trati: ” Přirozeně musíme případ šíření se světla jako každý jiný vztahovati na nějaké tuhé vztažné těleso ( systém souřadnic ). Za takové zvolíme naší trať. Vzduch nad ní mysleme si odstráněn. Podél trati budiž vyslán paprsek...“ ďalej píše “ jestliže se kadý světelný paprsek vzhledem k trati šíri rýchlosti c ... ”. To nie je pravdivý popis šírenia svetla na trati. Einsteinov výrok “Vzduch nad ní mysleme si odstráněn..“ , je len myšlienková predstava Einsteina. Na trati sa nedá vytvoriť vákum, vákum môžeme vytvoriť len v laboratóriu v obmedzenom priestore.V reálnom experimente je na trati vzduch, preto rýchlosť svetla vo vzduchu sa musí počítať podľa zákonov optiky ! Pohyb vlaku na trati popisujú zákony mechaniky, preto riešiť šírenie svetla v hmotnom prostredí podľa pohybu vlaku na železničnej trati je veľký omyl Einsteina v Teórii relativity!
Meranie rýchlosti svetla vo vzduchu za platnosti zákonov optiky som urobil s Michelson interferometrom a uverejnil v článku na internete
http://www.babiak.websnadno.cz/Meranie-zmeny-abs-indexu-lomu-vzduchu-.html
Pri meraní rýchlosti svetla Michelson interferometrom lahko zistíme že v ramenách interferometra je vzduch, preto v ramenách interferometra je rýchlosť svetla c/n a nie c ako je počítané v Teórii relativity. Existenciu vzduchu v ramenách interferometra dokazuje posun interferenčných prúžkov pri spôsobení prúdenia vzduchu v ramene inter-ferometra. Po celú dobu pomalého otáčania interferometra v Michelson-Morley experimente bola rýchlosť svetla v obidvoch ramenách interferometra voči interferometru rovnaká a stála c/n , preto nenastalo posunutie interferenčných prúžkov a nie pre skrátenie ramena interfeometra ako je to počítané v Teórii relativity. Predstava Einsteina o smere pohybu ramien interferometra voči éteru je pomýlená, lebo existenciu éteru Einstein neuznáva.
Einstein v knihe [3] na str. 110 cituje prejav v Londýne : „Zákon o konstantní rychlosti světla v prázdnem prostoru, který byl potvrzen vývojem elektrodynamiky a optiky, s ním i rovnocennost všech inerciánych systémú, kterou výrazně prokázal proslulý pokus Michelsonuv ( speciální princíp relativity) vedli nejprve k tomu, že pojem času se musel pojímat jako...“. V optike je rýchlosť svetla v hmotnom prostredí počítaná podľa zákona o indexe lomu svetla optiky. Namerané výsledky dosiahnuté v Michelson-Morley experimente nemôžu dokázať konštantnú rýchlosť svetla vo vákuu lebo experiment bol prevedený vo vzduchu. V experimente sa vákum nenachádzal, preto počítanie s rýchlosťou svetla vo vákuu v Michelson-Morley experimente je omyl Einsteina !
Meranie rýchlosti svetla vo vákuu za platnosti zákonov optiky som previedol Michelson interferometri a popísal v článku uverejnenom v časopise American Journal of Scientific Research ( ASRE , 2016 , Vol. 1. )
http://escipub.com/Articles/AJSRE/Vol1/Babiak-AJSRE-2016
V článku popisujem meranie rýchlosti svetla interferometrom vo vákuu, kde porovnávam rýchlosť svetla hélium lasera vo vákuu s rýchlosťou svetla zeleného lasera, teda s rôzdielnou vlnovou dlžkou svetla vo vákuu. Meranie jedno-značne ukazuje že, rýchlosť svetla vo vákuu je rozdielna pri rozdielnej vlnovej dlžky svetla lasera vo vákuu ! Meranie dokazuje rozdielnu rýchlosť svetla vo vákuu pre rôzne vlnové dlžky svetla vo vákuu !
Einstein vo výpočte posunu interferenčných prúžkov v Michelson-Morley experimente uvádza rýchlosť svetla v ramene interferometra c+v, to je v rozpore so zákonom o konštantnej rýchlosti svetla, ktorý Einstein prijal za základ Teórii relativity ! Michelson-Morley experiment bol prevedený vo vzduchu, rýchlosť svetla v ramenách interferometra je podľa indexu lomu svetla vo vzduchu rovnaká c/n a nie c ako je počítané. Po celú dobu otáčania interferometra bola rýchlosť svetla v obidvoch ramenách interferometra voči interferometru rovnaká a stála c/n, preto nenastal fázový posun svetelných lúčov z ramien interferometra a preto nenastal posun interferenčných prúžkov ! Žiadna kontrakcia dlžok ramien interferometra z výpočtu šírenia svetla v interferometri nevyplýva, keď rýchlosť svetla počítame podľa zákonov optiky. Na vysvetlenie neposunutia interferenčných prúžkov pri otáčaní interferometra bola Lorentzom vyslovená kontrakcia dlžky ramena interferometra v smere pohybu interferometra, bez merania. Einstein to popisuje v knihe [2] na strane 119 , musím presne citovať : „ H. A. Lorentz prý veden čiste formálnymi úvahami zavedl domnenku, že telo elektrónu doznáva pohybem kontrakce ve smeru pohybu ..“, V teórii šírení svetla Lorentz ignoruje zákony optiky !
Einstein v knihe Teória relativity [2] na str. 121 napísal „ Podle ní neexistuje žádný význačný systém souřadnic, který dáva podnet k zavedení idey etheru, tým také žádny etherový vítr a žádny pokus který by jej privedl k evidenci“. Einstein éter používa vo výpočte posunu interferenčných prúžkov v Michelson-Morley experimente a zároveň popiera existenciu éteru. Tu si Einstein protirečí ! Éter v optike v reálnom experimente so svetlom nebol nikdy nameraný, vo výpočte optikých prístrojov sa nepoužíva! Výpočet optických prístrojov je vždy urobený za platnosti zákonov optiky.
V optike nie je popísaný experimnt so svetlom, ktorý by dokázal konštantnú rýchlosť svetla vo vákuu pre všetky vlnové dlžky svetla. Naopak, v optike je publikované meranie rýchlosti svetla vo vzduchu urobené Edlénom [4], kde nameral závislosť rýchlosti svetla na vlnovej dlžke svetla vo vákuu, na tlaku vzduchu, na teplote a složení vzduchu ! Absolutný index lomu svetla vzduchu v atmosfére je v geodetickej praxi dôležitá hodnota pre výpočet meranej dlžky z nameraného času elektronickým dlžkomerom. Elektronický dlžkomer meria čas za ktorý prekoná svetelný lúč meranú dráhu vo vzduchu rýchlosťou svetla vo vzduchu. Rýchlosť svetla vo vzduchu sa rovná rýchlosti svetla vo vákuu delená absolutným indexom lomu svetla vo vzduchu. Dlžku meranej dráhy dostaneme z nameraného času elektronickým dlžkomerom vynásobeného rýchlosťou svetla vo vzduchu. Absolutný index lomu svetla vo vzduchu na meranej dráhe je závislý na tlaku, teplote a složení vzduchu na meranej dráhe v dobe merania času. Podrobný popis merania dráhy v geodetickej praxi je v článku [6]. Z merania dlžky dráhy svetelného lúča v geodetickej praxi je vidieť akú dôležitú hodnotu má absolutný index lomu svetla v praktickom použití.
Kritiku na Teóriu relativity som vyslovil na základe nameraných výsledkov pri meraní indexu lomu svetla interferometrami a popísal v článku na internete . Počítanie posunov interferenčných prúžkov som snímal fototranzistormi na matnici interferometra a zapisoval AD prevodníkmi do pamäti počítača, aby som zabezpečil presné počítanie posunutých interferenčných prúžkov. Pomocou počtu posunutých interferenčných prúžkov na matnici interferometra je vypočítaný absolutný index lomu v hmotnom prostredí. Všetky merania absolutného indexu lomu svetla a vlnovej dlžky svetla vo vákuu aj v hmotnom prostredí som previedol dvojitými interferometrami porovnaním rýchlosti svetla vo vákuu s rýchlosťou svetla v hmotnom prostredí.
Zhrnutie.
Einstein Teóriu relativity napísal ako doktor prírodných vied, preto musel poznať zákony optiky. Nepoužitie zákonov optiky ktoré platia vo fyzike 400 rokov v Teórie relativity je podvod vo fyzike. Nepoužitia zákonov optiky v Teórií relativity je omyl vo fyzike.
1, Einstein nepreviedol žiadne meranie rýchlosti svetla. Šírenie svetla popisoval len myšlienkovým experimentom a počítal bez zákonov optiky.
2, V myšlienkových experimentoch so svetlom nepočítal s existenciou vzduchu a s indexom lomu svetla vo vzduchu podľa zákonov optiky.
3, Vyslovil axiom o konštantnej rýchlosti svetla vo vákuu bez merania, v Michelson-Morley experimente pritom počítal s rýchlosťou svetla c + v , kde v je rýchlosť svetla v éteru.
Môj názor na Teóriu relativity som vyslovil na základe 20 rokov prevedených meraní s interferometrami a 10 ročným štúdiom meraní s interferometrami na internete. Nič som si nevymýšlal, všetky namerané hodnoty som poctivo nameral na interferometroch a výpočty som previedol za platnosti zákonov optiky. Dlhoročná praktická skúsenosť s meraním rýchlosti svetla s interferometrami mi umožnila pochopiť reálnu a overenú platnosť zákona o indexe lomu svetla v šírení svetla v interferometroch
Literatúra.
1. Walter Isaacson : Einstein jeho život a vesmír, PASEKA , Praha-Litomyšl, 2010
2. Albert Einstein : Teórie relativity, VUTIUM , Brno 2005
3. Albert Einstein : Jak vidím svět , Lidové noviny, Praha, 1993
4. Edlén, B.: The Refractive Index of Air. Metrologia, Vol. 2, 1966
5. http://www.babiak.websnadno.cz/Novy-princip-merania-rychlosti-svetla-dv.html
Jozef Babiak 10. 3. 2018
Mapa stránek