Rychlosť svetla v hmotných sústavách.
|
Eter teória alebo realita ?
Na stránkach internetu som v poslednej dobe videl veľa diskuzii o éteri. V diskuziách je veľmi málo priestoru venované konkrétnym poznatkom k akým sa dopracovali fyzici v histórii, pri svojích experimentoch zo svetlom. Pri štúdiu vlastností svetla je dobré poznať výsledky bádania fyzikov, ktoré dosiahli pri poznávaní vlastností svetla za niekoľko storočí. Prvá zmienka o éteru ako nositeľa svetelného vlnenia, pokiaľ viem pochádza od :
Isaaca Newtona (1643-1727). Vo svojej najdôležitejšej práci Optika píše: „Mojou snahou v tejto knihe - nie je vysvetľovať vlastnosti svetla hypotézami, ale ich objasniť a dokázať pomocou úvah a experimentov“. V odpovedi Hookovi píše: Kmity éteru sú rovnako užitočné a potrebné tak v jednej, ako aj v druhej teórii. Len za predpokladu, že svetelné lúče pozostávajú z malých čiastočiek, ktoré vysiela všetkými smermi svietiace teleso, musia tieto čiastočky po dopade na lámajúce alebo odrážajúce povrchy vzbudiť kmitanie éteru tak nevyhnutne ako kameň hodený do vody“ .
Christian Huygens (1629-1695), Newtonov súčasník a oponent, ovplyvnený analógiou svetla a zvuku predpokladal, že svetelné kmity sú pozdĺžne. Jeho teória bola založená na predstave o určitom mechanizme šírenia sa svetla, ktorý učenec objasňuje na príklade vyžarovania svetla plameňom sviečky. Každý bod plameňa odovzdáva kmitavý pohyb okolitým bodom éterutak, že vytvorí vlnu a každá častica éteru, po ktorú vlna došla, vytvorí novú menšiu vlnu. Tak v éteri vznikajú vlny, ktoré sa vo väčšej vzdialenosti spoja do jednej mohutnej guľovej vlny. Svetelné lúče sú kolmé na vlnoplochu.
Leonhard Euler (1707-1783). Veľký matematik. Začiatkom 40-tych rokov 18. storočia publikoval sériu prác zameraných proti korpuskulárnej teórii svetla. Kriticky rozvinul Newtonovu teóriu farieb, pričom ju reinterpretoval z hľadiska vlnovej teórie svetla. Podľa Eulera svetelné vlny sa šíria v éteri, Euler éter považoval za mimoriadne riedke a pružné prostredie.
Augustin Jean Fresnel (1788-1827), Francúzsky optik. Spojil Huygensov a interferenčný princíp a sformuloval Huygensov - Fresnelov princíp, ktorý vyriešil jeden z najdôležitejších problémov vlnovej teórie - problém príčiny priamočiarosti šírenia sa svetla. Ukázal, že pri rozklade svetelnej vlny treba brať do úvahy vlny od všetkých elementárnych zdrojov, ktoré v danom okamihu a na danom mieste odovzdávajú kmitavý pohyb éteru. Preto ako prvý vyslovil a teoreticky zdôvodnil myšlienku priečneho vlnenia. Podľa neho svetlo nie je nič iné ako priečne kmity pružného prostredia - éteru.
H. A. Lorentz V roku 1895 mu vyšla kniha Pokus teórie elektrických a optických javov v pohybujúcich sa telesách. V nej je uvedená zaujímavá teória súvisu éteru a látky, ktorú Lorentz mnoho rokov vypracoval.Dôležitým postulátom tejto teórie je existencia vybranej súradnicovej sústavy – nepohyblivého éteru, v ktorej sa optické javy vyjadrujú veľmi jednoducho. Podľa Lorentza sa éter prejavuje konkrétne v Michelson-Morleyho experimente ako„éterový vietor“.
Albert Einstein (1879-1955 ) Einstein vyšiel z predpokladu, že svetelná energia „nie je v priestore rozložená spojito, ale pozostáva z konečného počtu v priestore bodovo lokalizovaných energetických kvánt, ktoré sa pohybujú bez toho, aby sa delili a ktoré môžu byť vyžiarené len ako celky “.
Einstein odmietol existenciu éteru a vychádzajúc z postulátu konečnej a hraničnej rýchlosti svetla vo vákuu vyslovenej ako základ špeciálnej teórii relativity. Vo svojej knihe Albert Einstein: Teorie relativity vydanej v Prahe 1923 na strane 121 píše: „ Podle ní (teórii relativity) neexistuje žádný význačný systém souřadnic, který dává podnět k zavedení ídey étheru, tím také žádný etherový vítr a žádny pokus, který by jej přivedl k evidenci.“
V tej istej knihe na predchádzajúcej strane 120 pri popise Michelsonovho experimentu Einstein píše, ako sa počítajú časy, ktoré svetlo potrebuje na prekonanie dráhy:
„Světelný paprsek potřebuje nějaký zcela určitý čas T k tomu, aby dospěl od jednoho zrcadla ke druhému a zase zpět, když tento celý systém jest vuči etheru v klidu. Pro ten případ však, že teleso se zrcadly jest relatívně k etheru v pohybu, vychází (počtem) poněkud jiný čas T´. Ba více ! Výpočet ukazuje, že tento čas T´ při dané rychlosti v vuči etheru jest jiný, když se pohybuje kolmo k rovinám zrcadel, než když se pohybuje paralelne s těmito rovinami“.
V prvom výroku Einstein popiera existenciu éteru a v druhom vypočítava čas pohybu svetla medzi zrkadlami za existencie éteru. Protirečiť si na dvoch stranách po sebe idúcich v knihe s vedeckým pojednaním, ktorá vysvetluje základy špeciálnej teórii relativity je mierne povedané nepoznanie podstaty fyzikálneho pokusu !!! Pokiaľ viem Einstein prakticky nikdy nemeral s interferometrom, nepoznal problematiku, to je vysvetlenie protirečenia.
Nedávno bolo sto rokov od zrodu špeciálnej teórii relativity, za tú dobu nikto nepoukázal na tieto omyly v základných postulátoch špeciálnej teórii relativity. Zaujímavé je na veci že, na stránkach internetu v článkoch o éteri som nenašiel toto Einsteinovo popretie existencie éteru. Bolo tam viac veľmi kladných hodnotení prác Einsteina, ktorý „vraj vynikajúco vyriešil problém s éterom“, len nebol uvedený konkrétny výsledok.
Pri meraní s interferometrami som z nameraných výsledkov zistil že, pre meranie s interferometrami platí zákon o indexe lomu svetla v hmotnom prostredí, tak ako platí v celej optike a tak ako sa prednáša na vysokých školách v optike v kapitole o interferometroch. Všetky namerané výsledky s interferometrami sú za platnosti zákona o indexe lomu svetla vysvetlitelné a vypočítatelné, nepotrebujú k tomu existenciu étera. |
