|
|
Michelson - Morleyho experiment, pravda opokuse.
Autor : Jozef Babiak , 26. 11. 2007 , email : jozef@babiaks.com
V minulom storočí boli prevedené dve merania rýchlosti svetla v sústavách vzájomne sa pohybujúcich. Bol to Michelson - Morleyho experiment a Fizeauho meranie strhávanie svetelného lúča prúdiacou vodou. Prekvapivé a neočakávane namerané výsledky, ktoré sa nezhodovali s vypočítanými, priniesli do fyziky nové teórie ohľadne šírenia svetelných lúčov v hmotných prostrediach. Pre objasnenie nameraných výsledkov v týchto meraniach uvediem výroky slávnych fyzikov k týmto meraniam a stručnú históriu Michelson - Morleyho experimentu.
História.
 James Clerk Maxwell.
V britskej encyklopédii v roku 1875 píše : Keby bolo možné odmerať rýchlosť svetla pomocou času, ktoré svetlo potrebuje aby preletelo vzdialenosť medzi dvomi bodmi na zemskom povrchu a keby sme mohli získaný údaj porovnať s rýchlosťou svetla v opačnom smere, mohli by sme tak určiť rýchlosť éteru voči týmto dvom bodom. Maxwell bol skeptický, že by sa takéto meranie dalo reálne uskutočniť. To čo bolo pre Maxwella neuskutočniteľné, bolo vynikajúcim experimentátorom Michelsonom realizované Michelsonovým interferometrom.
 Francis Scott Key Fitzgerald
Fitzgerald po oboznámenie sa s článkom od Heavisida v ktorom upozorňuje, že elektrické a magnetické polia sú pri pohybe deformované, vyslovil kontrakčnú hypotézu, že pohybujúce sa teleso v priestore sa v smere pohybu skracuje. Fitzgerald vyslovil kontrakčnú hypotézu v roku 1889, ktorá została nepovšimnutá až do Lorentzovho článku v roku 1892, v ktorom napísal, že účinok skrátenia dĺžky telesa by mohlo byť očakávaním v elektromagnetickej teórii pre elektrické vlastnosti látky. Skracovanie dĺžok telesa platí len pri vzájomnom pohybe interferometrom voči pozorovateľovi.
 Hendrik Antoon Lorentz
Lorentz si všimol pozoruhodnú a špeciálnu vec, keď urobil v Maxwel-lových rovniciach substitúcia, tvar rovníc sa nezmenil. Lorentz vo svojej knihe: Pokus teórie elektrických a optických javovej v pohybujúcich sa telesách uviedol zaujímavé teórie súvislosti éteru a látky, na ktorej Lorentz veľa rokov pracoval. Dôležitým postulátom tejto teórie je existencia vybranej súradnicovej sústavy nepohyblivého éteru v ktorej je rýchlosť svetla c. Optické javy sa v nej vyjadrujú veľmi jednoducho.
Einstein vo svojej knihe Teórie relativity, Prahe 1923 na strane 119 píše: " H. A. Lorentz prvý, jsa veden čistě formálnymi úvahami zavedl domněnku, že telo elektrónu doznává pohybem kontrakce ve směru pohybu, úměrne výrazu .. ". Táto domněnka, která se elektrodynamicky nedá ničím oprávniti, poskytuje pak onen pohybový zákon. ". Teda nie meraním, ako je vo fyzike požadované, ale "úvahami a domněnkami " je tvorená Lorentzova teória. Od vyslovenía tejto "domněnky" sa začalo vo fyzike čoraz viac používať " formálne úvahy ", ktoré sú len vymyslené a žiadnym meraním nedokázané.
 Villiam Thomson - Lord Kelvin
Na konci devätnásteho storočia komentuje lord Kelvin stav klasickej Newtonovskej fyziky týmito slovami: Na jasnom nebi mechanického názoru existujú len dva oblačiki, Michelsonov pokus a žiarenie čierneho telesa. V roku 1900 vyriešil Planck záhadu čierneho telesa svojou kvantovou teóriou. V roku 1905 Einstein rieši Michelsonov experiment špeciálnou teóriou relativity. Na začiatku dvadsiateho storočia bolo svetlo považované z mechanického pohľadu za priečne vlneníe éteru. Teoria o éteru definovala éter ako veľmi jemnú látku, ktorá má všetky vlastnosti hmoty, je ale bez váhy a prestupuje cez všetky látky vo vesmíre. Táto definícia éteru je zlá, látku bez váhy fyzika nepozná.
 Richard Phillips Feynman
Feynman vo svojej knihe Feynmanove prednášky z fyziky hodnotí kon- trakčnú hypotézu slovami: Pri Michelson-Morley experimente nenastal nijaký posun interferenčných prúžkov. Hoci sa hypotézou kontrakcie dal úspešne vysvetliť negatívny výsledok experimentu dalo sa proti naj namietať, že bola narýchlo vymyslená za účelom vysvetlenia tejto ťažkosti a je príliš nepriro- dzená ". Feynman ďalej píše, že aj v mnohých ďalších experimentoch, v ktorých sa mal objaviť éterový vietor, vznikli podobné ťažkosti, až to nakoniec vyzeralo tak ako by sa príroda "sprisahala" proti človeku vždy, keď zavádza nejaký nový jav, ktorý by mu umožnil zmeriať rýchlosť pohybu hmotnej sústavy.B do E a späť. Povedzme, že čas letu z polopriepustného zrkadla B do zrkadla E je t1 a čas letu späť je t2. Zatial čo svetlo letí z B do E , Prístroj sa posunie o vzdialenosť u t1, Takže svetlo muselo preletiet rýchlosťou c vzdialenosť L + u t1. Táto vzdialenosť sa dá vyjadriť ako ct1, Takže máme ct1 = L + u t1 , T1 = L / (c - u), t2 = L / (c + u) .... "
Tento výpočet posunu interferenčných prúžkov v Michelson - Morleyho experimente je uvádzaný ako oficiálne platná teória špeciálnej teórie relativity. Výpočet je prevedený za predpokladu existencie éteru a vákua, predpokladá že interferometer sa pohybuje vo vákuu voči stojacemu éteru rýchlosťou u, čo je rýchlosť pohybu Zemegule okolo Slnka. Doposiaľ žiadny experiment s interferometrom nepotvrdil existenciu éteru.
Existenciu éteru odmietol Einsteina výrokom, kde vychádzajúci z postulátu konečnej a hraničnej rýchlosti svetla vo vákuu vo svojej knihe Albert Einstein: Teórie relativity, vydanej v Prahe 1923 na strane 121 píše: Podle ní (teórie relativity) neexistuje žádný význačný systém souřadnic, který dává podnět na zavedení idey étheru, tím také žádný etherový vitr a žádný pokus, který by jej přivedl k evidenci. " V tej istej knihe na predchádzajúcej strane 120 pri popise Michelsonovho experimentu Einstein píše, ako sa počítajú časy, ktoré svetlo potrebuje na prekonanie dráhy: "Světelný paprsek potřebuje nějaký zcela určitý čas T k tomu, aby dospěl od jedného zrcadla k druhému a zase zpět, když tento celý systém jest voči etheru v klidu. Pro ten případ však, že těleso se zrcadly jest relatívně k etheru v pohybu, vychází (počtem) poněkud jiný čas T'. Ba vice ! Výpočet ukazuje, že tento čas T ' při dané rýchlosti v vuči etheru jest iný, když těleso se pohybuje kolmo k rovinám zrcadel, než když se pohybuje paralelně s těmito rovinami. " V prvom výroku Einstein popiera existenciu éteru v druhom vypočítava čas pohybu svetla medzi zrkadlami za existencie éteru. Protirečiť si na dvoch po sebe idúcich stranách v knihe, ktorá vysvetluje základy špeciálnej teórii relativity je úplné nepochopením merania interferometrom !! V celej knihe o teorii relativite je ignorovaná platnosť absolutného indexu lomu svetla pre hmotné prostredie. V knihe Teoria relativity neni nikde počítané s absolutným indexom lomu svetla, to jednoznačne dokazuje, že s interferometrom nemeral.
Základné meranie interferometrom.
Moja základné meranie a výpočet posunu interferenčných prúžkov, ktoré som urobil s interferometrom potvrdzuje platnosť absolutného indexu lomu svetla pre meranie s interferometrom. Posun interferenčných prúžkov pri zmene tlaku vzduchu v tlakovej trubke vloženej do ramena interferometra sa nedá teoreticky vysvetliť ani matematicky vypočítať bez platnosti absolutného indexu lomu svetla !! V meraní s Michel-sonovým interferometrom som meral zmenu indexu lomu vzduchu, plynov a tekutín na zmene statického tlaku vzduchu a plynov. Meranie je na Obr. 1.
Posun interferenčných prúžkov a tlaku vzduchu v trubke som snímal elektronicky-fototranzistorom na ích uloženie do pamäti počítača. To umožňuje ďalšie matematické spracovanie nameraných hodnôt. Výpočet zmeny absolutneho indexu lomu vzduchu na zmene tlaku vzduchu, je vyjadrená lineárnym koeficientom posunu interferenčných prúžkov na zmene tlaku vzduchu. Meranie je uvedené v článku: Meranie zmeny indexu lomu svetla zmenou statického tlaku vzduchu.
V druhom meraní s Michelsonovým interferometrom som meral hodnotu absolutneho indexu lomu vody. Schéma merania je na Obr. 1.
Meranie a výpočet hodnoty absolutneho indexu lomu tekutiny vychadza z dvoch nameraných posunov interferenčných prúžkov vo vzduchu a v meranej tekutiny. Meranie je uvedené v článku: Meranie absolutného indexu lomu svetla vo vode interferometrom.
Poznatky z meraní s interferometrom.
Pri praktickom meraní Michelsonovým interferometrom prvý a neprehliadnutelný svetelný jav na matnici interferometra som pozoroval deformáciu interferenčných prúžkov pri turbulentnom pohybu vzduchu v ramenách interferometra. Druhý dôležitý svetelný jav na matnici interferometra som pozoroval a zmeral posun interferenčných prúžkov pri zmene tlaku vzduchu v tlakovej trubke v ramenách interferometra. Tieto dva svetelné javy na matnici interferometra dávajú jednoznačný dôkaz o platnosti zákona indexu lomu svetla v hmotnom prostredí. Problém šírenia svetla v hmotnom prostredí je obsiahli, popisujem v článku Svetlo vlnenie alebo fotony.
Z týchto meraní vyplýva, že výpočet Michelson -Morleyho experiment vychádza z fyzikálnych javov, ktoré sa na skutočnom interferometrom nenachádzajú:
A, Vyjadrenie rýchlosti svetla v ramenách interferometra ako c nie je pravdivý, lebo v ramenách interferometra sa vákuum nenachádzalo, V ramenách interferometra sa nachádzal vzduch s tlakom okolitej atmosféry, ktorý bol v kľude voči interferometru a preto rýchlosť svetla v ramenách interferometra má podľa zákona absolutného indexu lomu svetla hodnotu c / n.
B, Rýchlosť svetla v ramenách interferometra udávaná ako c + v je nepravdivá a nezodpovedá realite na interferometre. Žiadne hmotné teleso ani materiálne prostredie sa rychlosťou v sa voči interferometru nepohybuje. Éter voči ktorému sa má naša Zemegula pohybovať rychlosťou v predsa neexistuje, to prehlásil Einstein. Na tomto nepravdivom údaji o rýchlosti svetla v ramenách interferometra stojí celá špeciálna teória relativity !!
C, Podľa špeciálnej teórie relativity kontrakcie dlžok nastávajú v pohybujúcej sa sústave v smere jeho pohybu interferometrom. V Michelson - Morleyho experimente sa interferometer voči pozorovateľovi nepohybuje, preto nemôže nastať kontrakcia dĺžky ramená interferometra pre pozrovatela v smere pohybu interferometra, lebo pozorovateľ aj interferometer sa nachádzajú v tej istej hmotnej sústave, teda vzájomne nepohybujú !!
Z platnosti Snellovho zákona pre Michelsonovho interferometrov vyplýva:
1, V Michelson - Morleyho experimente sa vákum nikde nenachádzalo, v ramenách interferometra bol všade vzduch s tlakom okolitej atmosféry. Rýchlosť svetla v obidvoch ramenách interferometrom vo vzduchu je c / n , Kde n je absolútny index lomu svetl vo vzduchu. V špeciálnej teórii relativity neni nikde uvedená platnosť indexu lomu svetla hmotného prostredia !! Podľa indexu lomu svetla hmotného prostredia je ale počítaná celá optika.
Praktické meranie, ktoré som previedol na interferometroch ukázali, že vzduch v ramenách musí byť v kľude voči interferometry, lebo už malý pohyb vzduchu v ramenách interferometrom vyvolá pohyb a skres- lenie interferenčných prúžkov, čo potvrdzuje sčítanie rýchlosti svetla s rýchlosťou vzduchu voči interfe-rometru.
2, Meranie absolutneho indexu lomu vzduchu interferometrom je popísané vo vysokoškolskej učebnici Anton Štrba: Všeobecná fyzika 3 OPTIKA. V kapitole Dvojzväzkové interferometre je popisaná teória a matematický výpočet merania indexu lomu vzduchu dvojzväzkovým interferometrom za platnosti zákona o absolutnom indexe lomu svetla v hmotnom prostredí. Teória a výpočet dvojzväzkových interferometrov je v učebnici popisaná bez existencie hypotetického "éteru", pričom teória a výpočet je v súlade so všetkými pozorovaným javmi na interferometroch. Platnosť zákona o indexe lomu svetla v hmotnom prostredí pre meranie s interferometrom je potvrdená aj praktickými merania prevádzanými na vysokých školách v odbore optika. http://www.autobaterie.com/praktika/?expand=45
3, Keď Maxwell písal rovnica elektromagnetického vlnenie v 19 storočí, boli parametre hmotného prostredia pre šírenie elektromagnetického vlnením danej len dvomi fyzikálnymi veličinami, elektrickú permitivitu ε0 a magnetické permeabilitou μ0. Maxwellove rovnice udávajú rýchlosť šírenia svetla vo vákuu rovnica c2 = 1 /ε0μ0 . Pre hmotné prostredie je udávaná elektricka permitivita ε a magnetická permeabilita μ konkrétneho hmotného prostredia v ktorom sa svetlo šíri. V teorii o laseroch je rychlosť svetla popísaná úplne odlišne lebo za čias Maxwella nebola známa skladba hmoty z atomov.
Je nepochopiteľné, prečo na vysokých školách v odbore optika je vo výpočtoch s interferometrom uplatnený zákon optiky o indexe lomu svetla c/n a v špeciálnej teórii relativity vo výpočte Michelson - Morleyho experimentu je pre interferometre udávaná rýchlosť svetla c + v. !!!!
Nový blok - dvojitým kliknutím zde zahájíte úpravu bloku... |
|
|
